AFS - výmenný pobyt
V roku 1999-2000 som sa stal výmenným študentom a bolo to v USA. Keď som sa vrátil tak som musel chodiť zase na strednú školu aby som ju skončil a na základe podneu zo strany môjho bývalého triedneho som napísal SOČ na tému "Highschool versus stredná škola", ktorá je nižšie uvedená.
OBSAH
I. Rozhodnutie
Ako každý príbeh aj ten môj má začiatok a má, bohužiaľ, aj koniec. Na úplnom začiatku bolo moje rozhodnutie sa stať výmenným študentom. Bolo to veľmi ťažké a dovolím si
tvrdiť, že najväčšie čo som v doterajšom mojom živote spravil. Boli tu klady, ale aj zápory, ktoré som musel zobrať do úvahy. K tým záporom patrilo najmä to, že pobyt je 11 mesačný a nevedel som či
som pripravený na to, aby som mohol opustiť moju rodinu na taký dlhý čas a žiť s inými ľuďmi, žiť v inom prostredí, chodiť do inej školy a k tomu ešte aj jazyková bariéra. Keď som počul moju sester
nicu, ktorá bola tiež v USA ako výmenný študent, ako rozprávala po anglicky a koľko mala kamarátov z celého sveta, tak ma to tam začalo niečo ťahať a v tom som videl klady. Celé novembrové noci som
prebdel a rozmýšľal či ísť alebo nie. Rodičia to tiež mali ťažké. Ocino ma veľmi v tom podporoval, ale mamina ma potom ako všetko bolo vybavené nechcela pustiť, ale nakoniec ma pustila. Moja organi
zácia AFS, ktorá i to všetko vybavovala ručila, že nám pošle informácie o rodine, do ktorej pôjdem mesiac pred odletom. Ale sa tak nestalo. Informácie sme dostali týždeň pred odchodom a preto mamin
a nechcela podpísať, lebo nevedela kde pôjdem, s kým budem. Dozvedel som sa, že pôjdem do štátu Ohio a do rodiny s dvoma chalanmi a celá rodina "miluje" hokej. To bolo všetko čo som o nich vedel.
II. Odlet z rodnej zeme
Odlet som mal 6.augusta. Keď som sa s ostatnými kamarátmi s celého Slovenska, ktorí sa tiež vybrali "za veľkú mláku" stretol v Bratislave na letisku tak sme všetci ešte
boli v dobrej nálade. V celej skupine som si našiel dobrého kamaráta Fera. S ním sme ešte žartovali, že ako "baby zase budú revať", ale keď pri pasovej kontrole sme videli svoje rodiny posledný krát
tak aj nám vyhŕkla nejedna slza. Potom nás to plakanie držalo ešte nejakých 10 minút, ale s dobrou partiou sa dá na všetko aspoň na chvíľu zabudnúť. Potom sme hovorili vtipy, len aby sme na to čo sa
vôkol nás dialo zabudli, ale baby plakali až do Prahy. Z Bratislavy sme do Prahy leteli "vrtuľákom". Musím sa vám priznať, že to bola prvá moja cesta v lietadle, ak sa to lietadlom dalo nazvať. Bol
to otras. Boli sme radi, keď po hodinovom hojdaní, turbolenciách a hádzaní lietadlom so strany na stranu vystúpili na letisku v Prahe. Tam sme sa stretli s českými kamarátmi, ktorí sa k nám pridali
na cestu do Ameriky. Ja som sedel s veľmi peknou Češkou, s ktorou som si veľmi dobre rozumel. Strávili sme spolu osem hodín cesty. Počas cesty sme pozerali video a skúšali sme ako si zvykneme na rý
chlosť hovorenia Američanov a to tak, že sme načúvali o čom sa rozprávajú dve Američanky za nami a pokúšali sme sa dovtípiť o čom asi hovoria. Tu som prvý krát pochopil, že ten začiatok bude ťažký.
III. Dream land
Keď sme už videli "dream land" z výšky tak nám povedali, že za pól hodiny sme v tam. V lietadle medzi študentmi rástlo napätie a všetci začali byť nervózni. Lietadlo pr
istalo a my sme sa vyrútili na americkú pôdu. Na letisku bolo horúco. Všetci sme boli teplo oblečený, lebo v ten "osudný deň" na Slovensku pršalo. A tak sme sa hneď šli prehodiť do niečoho "ľahšieho
". Dostali sme batožinu a stretli sme sa v jednej miestnosti pri telefónoch odkiaľ som chcel zavolať domov, že sme už v USA, ale nebol som sám, takže ma predbehli iní a z telefonovania nebolo nič.
Boli s nami aj ľudia z AFS, ktorí nám pomáhali postarať sa o batožinu. Aj si nás označkovali a to tabuľkami, na ktorých boli základné informácie (na obrázku). Neskôr, keď sme sa všetci už dali doko
py, nám oznámili kde, kto a s kým poletí. Ja som letel s jednou slečnou, ktorá už v Amerike bola a tak nám všetko prekladala. A zase sme čakali. Doteraz neviem načo, ale myslím si, že asi na lietadl
á. Asi po pól hodine prišla taká obézna Američanka, že mám ísť s ňou aj s batožinou. Tak som sa vybral. Myslel som si, že ideme niečo vybaviť, ale to sme už odchádzali na lietadlo a tak som nikomu n
epovedal ani len "Čaute", ani len Ferovi čo ma doteraz mrzí, ale čo som mal robiť keď som nerozumel ?
IV. Prvý krok ku samostatnosti
Tá obézna AFS osoba ma odprevadila, aby som odovzdal batožinu a potom ma odprevadila ku GATE A4, kde mi povedala, že tu mi "to" pôjde. Obzeral som sa dookola, ale nikoho
známeho som nevidel, tak som sa jej rukami-nohami spýtal, že či letím sám. A dostal som odpoveď, akú som dostať nechcel - " Yes, you are flying alone." Rozlúčil som sa s ňou a ešte mi dala "Flying ti
ckets" (na obrázku). Nasadol som do poloprázdneho lietadla, kde som si sadol ku oknu. Bol som unavený. Bol som hore už skoro 17 hodín a v takom strese ako nikdy predtým. Potom ako letuška zavrela dve
re tak sme "rolled out" na štartovaciu dráhu. Boli sme asi 10 lietadlo, ktoré čakalo na uvoľnenie dráhy. Musím vám povedať, že letisko v Prahe je také veľké ako moje mesto, v ktorom bývam a letisko v
New York je asi 20-násobne veľké ako pražské. Lietadla tam odlietavali a zároveň pristávali. Stále sa tam niečo dialo. Cez okienko som tiež videl černochov, ktorí pracovali ako "service staff". Boli
to prví černosi, ktorých som videl v mojom živote naživo. Keď sme sa odlepili od zeme videl som nádherný západ slnka. Môj prvý americký. Bol som veľmi unavený, ale zaspať som nemohol. Po pól hodine
letu sme pristali na nejakom letisku. Nevedel som čo robiť. Nevedel som, kde som, nevedel som či som mal vôbec vystúpiť, nevedel som, kde je moja batožina, jednoducho ako zlý sen. Tak som si sadol na
lavičku a vybral všetky veci čo som mal pri sebe a to boli doklady. Začal som si prezerať letenky. Po chvíli som prišiel na to, že som v Pittsburghu a odtiaľ by som mal letieť do Clevelandu. Potom so
m našiel GATE, s ktorej som odletel do Cleveland. Na letisku v Cleveland ma už čakala Vicki (na obrázku) , ktorá bola "AFS volunteer" a mala na starosti North-East Ohio. Konečne som dostal aj svoje
kufre, ktoré boli poškodené. Počkali sme na letisku ešte ďalšiu polhodinu, lebo sme čakali na Craig z Nového Zélandu. Cesta ku Vicki sa mi zdala večnosť lebo Craigová rodná reč je angličtina a tak ne
mal problémy si s nimi pokecať, ale moja je bohužiaľ slovenčina. Keď sme prišli do Vicki osprchovali sme sa a šli sme spať. Na ráno som sa zobudil a pozerám, že to všetko nebol sen a naozaj som v Ame
rike. Pri stole som sa dozvedel, že rodina, ktorá si ma "objednala" ma už nechce. A dôvod bol taký, že nehrám hokej ako profesionál. Bol som u Vicki okolo dvoch týždňov a ona mi zatiaľ zháňala novú ro
dinu. Našla mi tri. Prvá boli dvaja bezdetný, starý miliónary. Mali iba mačky. Boli celkom sympatický, ale asi by som sa tam veľmi nudil. Druhou rodinou bola rodina, s ktorom som sa stretol až v Novem
bri. Mali jednu dcéru. A treťou bola rodina iba s jedným otcom a s dvoma chalanmi. Tu som si vybral, lebo sa mi zdali najviac sympatický. A vôbec nebanujem. Prvý kontakt so školou som mal, keď sme s V
icki šli do školy vybrať mi predmety, ktoré chcem študovať. Ich škola je skôr formou vysokej školy - vyberieš si predmety, ktoré chceš študovať, dostávaš za ne kredity a pri dosiahnutí určitého počtu
kreditov môžeš zmaturovať.
V. Rodina
Keď som sa na začiatku školy presťahoval ku mojej rodine, tak to bolo ťažké, pretože tá angličtina stále chýbala. Môj otec sa volal Ed (na obrázku). Bol to super chlapík.
Veľmi kľudnej a príjemnej povahy. Bol bývalý protestnánsky farár. Neskôr sa dostal na dno a tak musel začať od znova. Skončil ako farár a začal ako majiteľ niekoľkých reštaurácií. Bratov som mal dvoch.
Jeden sa volal Vartan a bol to typ veľmi kľudného človeka. Chodil dokonca na Cuyahoga Valley Christian Academy, čo bola kresťanská škola. Rád chodil do kostola. Druhý brat sa volal Nishan a to bol úpl
ný opak Vartana. Robil všetko čo je zakázané. Z počiatku som bol bližšie ku Vartanovi, lebo bol celý deň doma ako aj ja, a ktorý mi tiež pomáhal s angličtinou. Neskôr, keď som dostal cvik v angličtine
mal som bližšie ku Nishanovi. S Nishanom sme potom chodievali po rôznych akciách a "parties". V dome s nami ešte žil aj pes Ninya. Veľmi som si ho obľúbil a asi aj on jeho, lebo sa pri mne nemal zle.
Keď som prišiel vážil okolo 12 kíl a keď som odchádzal bolo to cez 22 kíl. Ako vidíte boli sme v dome štyria chlapi a všetko sme si museli robiť sami. Ale bolo to vždy super. Vedľa nás bývala Edova ses
tra, čiže naša teta, ktorá mala pri sebe na určitý čas aj babku. Navštevovali sme sa navzájom veľmi často. Ale jedna vec ma troška zarazila v USA - rodinné vzťahy. Napríklad Ed bol pri vlastnej sestre
asi tri krát za celý rok čo som tam bol.
VI. Škola
Škola sa volala Woodridge High School a ako taká bola veľmi "v pohode". Triedny kolektív bol vlastne celý môj ročník pretože, ako som už spomínal, ich stredná škola je
na základe vysokej škole na Slovenku. Každý žiak mal svoj vlastný rozvrh, takže na každej hodine som mal iný kolektív. Ale týmto spôsobom sme sa vlastne všetci "seniors" poznali. Na škole nás bolo 800
žiakov a z toho 100 "seniors" a z tých bolo 10 "exchange students" takže výmenní študenti tvorili 10% maturantov. Ako výmenní študenti sme sa hneď spoznali, lebo každý mal problémy s Angličtinou. Nevie
m prečo, ale mal som kamaráta z Mexika, German Solano, a ani on a ani ja sme zo začiatku nemali Angličtinu na vysokej úrovni a dokázali sme sa porozprávať o všetkom možnom. Boli sme "the best friends".
Ale výmenní študenti mali taktiež veľa kamarátov aj z radov prvákov - "freshmen". A to preto, lebo aj tí "freshmen" boli noví na škole a taktiež sa "oťukávali".
Osobnosť učiteľa bola ponímaná ako osobnosť skôr priateľa, ktorý ak môže tak pomôže a nie nejakého nadradeného, ktorý si presadzuje len svoje ako je to na Slovensku.
Akceptoval i to, keď žiakovi predmet nešiel a snažili sa mu pomôcť k pochopeniu toho predmetu. Nie ako na Slovensku učiteľ vie iba svoj predmet, ktorý učí 20 rokov a vyžaduje ho tak, ako keby sa ho ten
slovenský žiak taktiež učil 20 rokov a nie iné predmety. Na Slovensku si učiteľ myslí, že jeho predmet je najdôležitejší zo všetkých. Takže, keď učiteľ v USA videl na žiakovi, že mu predmet nejde, snaží
sa ale aj tak má zlé známky, a iné predmety mu idú veľmi dobre alebo vynikal v nejakom športe, tak mu dal nejaký ten ľahší "project", na základe ktorého si opravil tie zlé známky. Veľa učiteľov bolo tak
tiež trénerov rôznych športov a tak mohli byť v kontakte so žiakmi viacej ako na jednej hodine. Na obrázku je naša prvá cesta do školy.
VII. Predmety
Predmety boli aj povinné, ale aj nepovinné. Na začiatku roku som si mal vybrať aké predmety chcem študovať, čiže tento systém je veľmi flexibilný. Z toho vyplýva, že kaž
dý mal svoj vlastný rozvrh. Je tu, ako som už spomínal, kreditný systém a to znamená, že každý študent má svoj kredit a ten musí dosiahnuť ak chce zmaturovať. A týmto sa otvára možnosť predčasného zmaturo
vania tím, ktorí na to majú a naopak možnosť skončiť školu aj tím "menej cápajúcim". Ale sú tu samozrejme aj povinné kurzy. Na začiatku roku nám výmenným študentom riaditeľka, Mrs. Reiny sľúbila maturitu
ak splníme všetky kritéria. Prvým kritériom bolo dostatok kreditov. To som spĺňal na 200%. Ďalším kritériom boli povinné predmety a ku nim patrilo čítanie (Reading), Zdravoveda(Health), English 12 (matura
ntská angličtina). Veľmi prekvapivá bola malá úroveň matematiky na stredných školách. Dali ma do najvyššej matematiky na škole, Calculus, a to bolo učivo tretieho ročníka na stredných školách na Slovensku.
VIII. Typický školský deň
Na náčrt takého normálneho amerického študenta dňom vám predstavím môj deň cez pracovný týždeň.
Býval som asi 200 metrov od školy. Vstavali sme o 7:45 ráno. Keď sme sa poobliekali tak sme mali raňajky doma, ktorých som veľa krát nezúčastnil lebo mi vždy dlho trvalo kým som sa obliekol. Aj napriek tomu,
že škola bola tak blízko od nás tak s bratmi sme šli na aute. Zdalo sa mi to typické pre Ameriku. Väčšina spolužiakov nad 16 rokov už mali vodičský preukaz a tak chodili do školy na aute. Ostatný buď mladší
alebo tí chudobnejší museli chodiť na typických "yellow buses". Sú to typické žlté autobusy z amerického filmu. Pri príchode do školy bol už školský bufet otvorený a tak tí, ktorí nestihli raňajky doma sa mo
hli najesť v škole. Každé ráno náš zástupca riaditeľa Mr. Reidy, o ktorom sa vravelo, že bol "gay", stál pred školou a privítal každého jeho typickým "Hi, what's up ?" a úsmevom. Ak by sa náhodou vyskytol ne
jaký problém pri parkovaní alebo niečo podobné bol veľmi ochotný pomôcť. Prezúvanie na škole bolo dobrovoľné a nie prikázané. V škole mal každý svoj "locker" kde mal svoje knihy a písanky. Veľmi sa mi páčilo,
že každý ročník mal svoju chodbu. Pri našich "senior lockers" sa viedli vždy zábavné diskusie a vždy tam bola dobrá nálada. Po "warning" zvonení o 8:25, čo bolo 5 minút pred zvonením s každý presunul do svoj
ej triedy. Zvonenie, bolo nie také odporné ako na slovenských školách ale pípanie. Ak sa náhodou stalo, že niekto prišiel neskôr, tak služba pri dverách školy mu alebo jej dala ospravedlnenku ku učiteľovi prve
j vyučovacej hodiny a zapísala si ho do zoznamu. Tak ako na študovanie tak i na meškanie bol kreditný systém. Pri dosiahnutí určitého kreditu zmeškaní nás čakal trest v podobe sedenia v škole v dĺžke závisiac
ej od zmeškaných dní. Osobne som mal takéto "detention" tri krát a poviem vám bola to totálna nuda tam sedieť a ako sa vraví pozerať do blba.
Ale vráťme sa ku škole. Tak prvú hodinu som mal zdravovedu. Bola to super hodina, pretože sme sa tu učili veľmi ľahké veci ako sú prevencia pred HIV, kosti, svaly a podobne.
Bolo niečo také ako prírodoveda. Na tejto hodine sme robili aj veľa súťaží. Napríklad keď bol Halloween tak sme mali súťaž kto urobí najkrajšiu typickú vyrezávanú americkú tekvicu. Záverečná skúška bola o tom,
že sme mali urobiť nejakú prezentáciu pre spolužiakmi ako nerobiť niečo aby sme si neublížili. Napríklad ja som s bratom, ktorý tak isto chodil so mnou do tej triedy, spravil prezentáciu ako správne použiť has
iaci prístroj. Tento predmet bol ako povinný na získanie maturity a tak sme ho museli aj s kamarátom Darjánom z Macedónie navštevovať.
Po hodine bola 3 minútová prestávka. Ďalšiu hodinu som mal Study Hall čo je veľmi netypické hodina. Ide vlastne o jednu vyučovaciu hodinu, ktorá je voľná. Presunuli sme sa do v
eľkej sály, ktorá bola zároveň aj jedálňou. Podľa názvu by sa tam malo študovať, ale zväčša to bola hodina dopisovanie domácich úloh a spania. Tu som sa zoznámil aj s Germánom z Mexika a s Júliou z Rakúska (na ob
rázku). Cez túto hodinu mali tí, čo mali Band, čiže nacvičovanie hudobnej skupiny v škole, nácvik a to vedľa našej sály a tak nám tam vyhrávali celú hodinu. V prílohovej časti na strane 16 je obrázok Woodrigde
High School Band. Cez túto hodinu sme mali aj "school announcements", ktoré robili žiaci z krúžku Acting. Tu je ukážka také ho hlásenia zo súťaže z atletiky:
"The Lady Bulldogs continued their winning ways as they captured the championship at the Ray Brannon Quadrangular on Saturday. Championship for day included Ann Marie Doroba in the 400 and the high jump, Sarah Smi
th in the shot put, Cherai Frazier in the 100 and 200. Leah Scavuzzo in he 3200, Angela Dy in the 1600, Katie Hughes in the 800, and Julia Sugalski in the 300 meter hurdles. The 3200-meter relay team of Elizabeth Russe
ll, Jenniece Fox, Hughes, and Dy came in first while the 800-relay team of Hughes, Russell, Doroba, and Frazier. Finally, the 1600 relay was won by Katie Brenneman, Katie Allen, Dy, and Sugalski."
Pri týchto každodenných ohlasoch nám prečítali najhlavnejšie správy. Každý deň prečítali aspoň desať oznamov a vždy k veci. Neviem prečo na slovenských školách nič také nie je.
Tieto správy som robil aj ja ale to až v druhom semestri, a pamätám si, že vždy na začiatku sa čítalo prisahanie americkej zemi vernosť, pokora tak ďalej. Týmto sa podľa mňa prehlbovala láska k vlasti. Keď sa číta
la táto prísaha tak v triedach sa žiaci postavili. Pripomínalo mi to ako sa komunistickej vlády sme stavali o 1400 hodine, keď sa rozvučali sirény. A na konci sme čítali, že kto má narodeniny v ten deň. Týmto spôs
obom boli ľudia oboznámení s tým čo sa na škole robilo a nie iba obyčajnými nástenkami, ktoré nik nečíta. Ak náhodou niekto potreboval ísť do knižnice tak mu to učiteľ umožnil. Knižnica bola veľmi dobre vybavená čo
do kníh. Boli tam nainštalované počítače, ktoré mali zaznamenané v databáze všetky knihy a kto chcel si mohol tieto knihy dať vyhľadať a to buď podľa autora, mena knihy alebo hocijakého kľúča. Boli tam počítače trie
dy Apple s plným prístupom na sieť Internet. Jedna vec mi vadila v knižnici a to bolo to, že sme nemohli mať žuvačky. Knižky sa evidovali, požičiavali a vracali pomocou čiarkového kódu, čo bolo veľké plus pre knižnicu
, pretože knižná mala vždy prehľad či tú knižku má alebo nie a ak nie tak kto ju má. Ak vás náhodou chytil hlad cez túto hodinu boli k dispozícií "food machines", ktoré boli vždy dobre zásobované.
Po tejto oddychovej hodine som mal trošku ťažšiu hodinu a to matiku. To na čo som sa dal bola najvyššia matematika, ktorá bola učená na našej škole. Ale túto matematiku som mal v treťo
m ročníku priemyslovku a tak som sa tam troška nudil. Hodinu mala Mrs. Hammond, ktorá bola veľmi príjemná učiteľka. Toto bola skôr hodina jedenia ako učenia sa. Mohlo sa tu jesť ale muselo byť ticho. Niekedy na tejto h
odine sme si spravili "food party" čo bola nejaká malá party, na ktorú sme si doniesli jedenie a pitie. Občas sme mali aj "couple test" čo bol test, ktorý sme robili v dvojici a to buď kto s kým chcel alebo učiteľa urči
la. V tejto triede som sa spoznal s tými "mudrejšímy" na škole. Všetci považovali tých, ktorí boli v tejto triede za géniusov. Ukážku štvrťročného ohodnotenia na tejto hodine uvádzam ako prílohu na strane 15 .
Po prejdení asi o tri triedy vedľa som sa dostal do prváckej triedy, ktorú som podobne ako Health musel absolvovať. Jednalo sa vlastne o triedu v ktorej sme sa mali naučiť čítať. Mňa moc
čítanie nebaví a tak som prešiel tú triedu s odretými ušami. Cez jeden semester sme mali prečítať dve knihy z ktorých sme potom robili správu. Jedno sa mi nepáčilo, že učiteľka mala k nám prístup ako ku malým deťom. Rých
lo som pochopil prečo. To bola prvácka trieda a to znamená, že tam boli 14 ročné deti a oni to mali radi, ale mne to moc nevyhovovalo. Také veci, že obdarovanie žiaka za dobré urobenú prácu nejakým lízatkom alebo cukríko
m sa mi zdalo moc detské.
Keďže bolo už okolo obedu tak i my sme mali obed. Obed si niekto nosil z domu alebo v školskom bufete si mohol kúpiť. Obedy boli tri a to A,B a C. Keďže nás bolo 800 žiakov tak sme boli pod
elení po 230 na každý obed. Kým sa niekto učil, tak iní sa napchávali na obede A. Obed trval 50 minút, čo sa mi zdalo veľmi dobré. Mohli sme sa v pohode najesť, porozprávať a tí menej učenlivý aj doučiť. V škole boli aj tel
efóny. Tieto sa mohli používať iba cez obed, ináč boli vypnuté. Ale ani som sa ku telefónu nemohol dostať lebo vždy tam bola kamarátka Sheena, ktorá dokázala hovoriť na telefóne hodiny. Niekedy sa stalo, že sa strhla nejak
á tá bitka alebo "food fight". Ten "food fight" bola veľká sranda keď sme sa ho nezúčastnili. Horšie to bolo keď sme sa ocitli v strede "bojiska".
Po tejto "detskej hodine" som mal English 12. Táto hodina bola ako Slovenčina na Slovensku. Mali sme ale zato veľmi príjemnú učiteľku. Za celý jeden semester sme prebrali Romeo a Julia. Prebr
ali sme ho po kapitolách. Na konci sme si pozreli film a potom sme mali test, ktorý bol veľmi ľahký. Tento spôsob učenia literatúry sa mi veľmi páčil. Bol taký nenásilný a prirodzený. Bolo to vlastne povedanie deja filmu, kto
rý sme si predtým v knižke prečítali. Cez semester sme takto prešli knižkami Romeo a Julia, Catcher in the Ray, Hamlet a Dracula. Niekedy sme mali aj voľnú hodinu ale nebola to tak veľmi voľná hodina. Hrali sme "Word Cross". Tout
o hrou sme si vlastne cvičili písanie anglických slov. Po každej prečítanej knižke sme taktiež robili projekty. Ako napríklad komiks, web-stránku, film, nakreslenie obrazu a podobne. Bolo to veľmi zaujímavé. Tomuto sa dá poved
ať "škola hrou". Na tejto ako jedinej hodine sme písali eseje. Bola to vlastne Slovenská gramatika a literatúra v angličtine vo forme hry.
Poslednou hodinou v prvom semestri bol dejepis. Učil ma ho veľmi príjemný a myslím si, že najlepší učiteľ na škole Mr Harty, ktorého obrázok prikladám ako prílohu na strane 15. On mal k žiakom
taký iný prístup ako ostatní učitelia. Mňa nikdy dejepis nebavil na škole, pretože to neboli logické veci ale texty a roky, ktoré sa trebalo naučiť naspamäť a to mne nikdy nešlo. Ale dejepis pána Harty-ho bolo niečo iné. On to
vedel povedať takou zaujímavou formou. Dával nám veľa projektov. Keďže to bola posledná hodina v dni tak nám dovolil spať. Ak sme nechrápali tak sme mohli spať. Pozerali sme veľa historických filmov. Čítali veľa novín. Jeho u
čebňa bola ozdobená historickými a štátnymi vecami. Mal napríklad americkú ústavu, americkú vlajku. Obrazy prezidentov. Na tabuli mal pohľadnice zo sveta a podobne. Bola to veľmi zaujímalo vyzdobená trieda. Ak nás nezaujímalo
to čo sme akurát preberali tak sme si prezerali tie veci vôkol. S týmto učiteľom mal v druhom semestri aj Government, čo bolo niečo ako občianska výchova. Na tomto predmete sme sa napríklad učili ako finguje volenie prezident
a v štátoch, ako sa volí a podobne. Každý tu robil projekt o nejakej krajine a výmenný študenti samozrejme o svojej.
Po tejto hodine som mal ešte jednu ale to bola Study Hall, z ktorej som bol uvoľnený pretože som býval blízko školy. To bolo z jedných práv, ktoré mali "seniors" ako už dospelý študenti.
V druhom semestri mi odpadlo už Reading a Health, ale zato mi pribudli Speech a Type-writing. Speech bola hodina kde sme sa učili ako vystupovať v spoločnosti, ako si urobiť kvalitný prejav a
ako ten prejav potom povedať a netrémovať sa. Túto hodinu som mal najradšej pretože sme sa mohli vyrečniť koľko sme chceli. Len učiteľka podľa mňa bola moc prísna pretože mi znížila známku za žuvačku. Všetci z tohto krúžku mal
i pridelený týždeň kedy majú už hore spomínané Announcements za ktoré bol tiež kredit.
Ako poslednú hodinu, ktorú som mal za celý rok vám predstavím Type-writing. Bol to strojopis, na ktorom sme sa učili ako písať na počítači, ale väčšinou sme prebrowsovali na Internete. Len pre
zaujímavosť, učil nás to učiteľ bez jedného palca.
Každý semester som mal iný rozvrh ale každý deň ten istý, takže som si nemohol pomýliť rozvrhy.
Občas sa stalo že sme mali "Homeroom". Bola to triednická hodina. Väčšinou sa organizovala, keď sa potrebovalo niečo od žiakov. Každý mal svojho homeroom teacher. Ak sa riaditeľstvo potrebovalo
poradiť so žiakmi alebo im niečo oznámiť mali sme assembly. Tieto sa zvyčajne organizovali s telocvični. Assemblies sa robili napríklad keď nás riaditeľstvo chcelo privítať na začiatku roku alebo naopak sa rozlúčiť na konci. P
re maturitou sa dohadovalo kto pôjde maturovať a kto nie. Pri otvorení alebo zavŕšení sezóny v nejakom športe.
Ako je známe o Amerike, je tam veľa tornád. My sme mali raz za mesiac tornádove a požiarne cvičenie. Keď bolo požiarne tak sme šli všetci vonka na parkovisko kde po evakuovaní školy sme sa vrát
ili naspäť. Tornádové bolo zaujímavejšie pretože sme nevychádzali vonku ale naopak sme boli dnu v budove a tvárami obrátení ku skrinkám. Nepamätám kedy sme my na našej slovenskej škole mali niečo podobné. A pochybujem, že by ľu
dia v škole, okrem poučených, vedeli čo majú robiť keby sa náhodou nejaký ten požiar vyskytol.
IX. Mimoškolské akcie
Po škole sa žiaci vydali domov. A to buď autom alebo autobusom. Potom sa však niektorí vracali späť do školy, pretože v americkej škole sú aj mimoškolské záujmové krúžky a športy. Ja som nechce
l sedieť doma a tak som sa dal na wresting. V prílohovej časti je fotka wrestling teamu. Je to po slovensky zápasenie. Tento šport si vyžaduje človeka so silnou vôľou. Asi preto som vyhral iba raz a to aj tretie miesto. Tréning
sa začínal asi hodinu po skončení školy. Na začiatku nás tam bolo asi 30 ale to sa pomaly preriedilo. Boli sme zaradení do váhových kategórií. Mňa zaradili do kategórie 189-215 lbs. Na začiatku som obdivoval obratnosť chalanov
čo tam chodili. Ale po čase sa mi zdali čo raz pomalší a menej obratní. Mali sme veľmi tvrdého trénera. Napríklad sme museli behať po miestnosti veľkosti zhruba 15 x 8 metrov v teplote 50 stupňov celzia. Bolo to veľmi ťažké. K
eď sa začala sezóna, to bolo asi okolo decembra, tak som mal aj ja môj prvý súboj. Od vtedy sa mi to veľmi zapáčilo a tak som sa tomu začal venovať trošku viacej. Chodievali sme na zápasy aj do iných škôl. V Amerike má každá š
kola svoj wrestlingový team ako aj track team, basketball team a podobne. Toto je veľmi osožné pre žiakov pretože aspoň sa nenudia doma. Veľmi ma bavilo chodenie po zápasoch do iných škôl. Išli sme tam hneď po škole. Najväčšia
sranda však bola v autobuse na ceste tam a naspäť.
Keď sa mi sezóna na wrestling skončila začal som chodiť na "track". Je to atletika. V nej som hádzal diskom a vrhal guľou. Hádzanie diskom ma moc nebavilo, pretože sme mali trénera, ktorý mal
takú techniku, ktorá mne nevyhovovala. Hádzanie diskom ma veľmi bavilo ale nerobil som v ňom nijaké rekordy. Ako aj na wrestlingu tak i na track sme chodili do iných škôl na stretnutia. Stretli sme sa s veľa inými žiakmi a dok
onca som našiel aj zopár výmenných študentov. Na fotke je Woodridge High School Track Team.
Keď so prišiel domov z tréningu tak sa začínalo učenie. Ja som sa moc toho neučil. Robil som si iba povinné veci ako domáce úlohy ku pánu Harty. Občas som čítal knihu na Angličtinu. Úlohy bol
skôr formou testu domov alebo nejakej úlohy ako napríklad vyhľadať v ktorej hlave ústavy sa hovorí o rasizme. Inokedy stačilo ísť niekde na Internet a len vytlačiť zopár strán. Úlohy boli veľmi jednoduché. Keďže v Amerike skúš
anie nepoznajú tak sa píšu testy v určitých intervaloch.
X. Hodnotenie
Ako škola bola veľmi dobre organizovaná. Bola veľmi prehľadná. Riaditeľ a zástupca riaditeľa boli vždy ochotní sa s tebou porozprávať a pomôcť. K výmenným študentom mali iný vzťah ako by to bo
lo na Slovensku. Tam fakt, že je niekto z inej krajiny je normálne, pretože ako vieme, nikto nie je Američanom, ale prisťahovalcom.
Na konci školského roka sa malo maturovať. Ale v Amerike sa robili "12th grade Proficiency tests". Tieto testy spočívali v skúške z matematiky, dejepisu, čítania, písania a vedy. Ak tieto testy
spravili žiaci na 80% tak zmaturovali. Neexistujú tu žiadne ústne maturity. Nám ako výmenným študentom potom nedovolili maturovať lebo sme nemohli ísť na 12th grade proficiency test pretože sme neboli na 9th grade proficiency te
st. 9th grade proficiency tests robili všetci prváci na strednej škole. Boli to ako keby príjmačky na školu. Tieto testy boli dané štátom a nie každou školou a tak každý mal šancu na všetky školy. Ja som sa nestretol s odbornou š
kolou v Amerike. Všetky školy boli vlastne v štýle gymnázia. Boli aj súkromné školy ale to boli také isté školy ako "public" len sa za ne platilo a poskytovali viacej kurzov v nejakom odbore. Napríklad tam kde chodil môj brat Vart
an, Cuyahoga Valey Christian Academy mali naviac aj študovanie biblie a podobné predmety. Ako je známe tak v Amerike nie je problém s prácou a tak každý sa uplatní ale keď chce mať nejakú lepšiu prácu musí ísť na univerzitu a do
stať "degree". Známkovanie je o veľa prísnejšie ako na Slovensku. Robí sa na percenta a známky sú písmená a to od A, ktoré znamená 1 až po F, ktoré znamená 5. Uvádzam tabuľku známkovania.
| % testu | Známka |
| 100-99 | A+ |
| 98-95 | A |
| 94-93 | A- |
| 92-91 | B+ |
| 90-87 | B |
| 86-85 | B- |
| 84-83 | C+ |
| 82-79 | C |
| 78-77 | C- |
| 76-75 | D+ |
| 74-72 | D |
| 71-70 | D- |
| 69-0 | F |
Tak ako môžeme vidieť tak pri menej ako 69% napísaného už je to za 5. Táto stupnica je uvedená v školskom poriadku a tak sa nemôže stať to čo sa veľmi často deje na
Slovensku, že každý učiteľ hodnotí podľa svojej stupnice potom majú žiaci problémy, keď prechádzajú z jednej školy do druhej. Každý štvrťrok škola posiela výpis rodičom žiaka domov. Na tomto výpise j
e názov kurzu, učiteľ, známka a poznámka od učiteľa (v prílohe na strane 17). Každý kto dosiahne určitý priemer, ktorý škola určí alebo dosiahne to že má všetky známky lepšie ako A, tak je uvedený v o
blastnej tlači. V prílohe na strane je uvedená ukážka z tejto tlače. Ako všade tak i tam sme dostali na konci roka vysvedčenie a ako maturanti sme dostali aj výpis zo školy pre univerzity. Príloha, st
rana 18.
XI. Škola nie len školou
Škola nebola len školou ale i organizáciou organizujúcou rozličné oddychovo-zábavné akcie. Jednou takou bolo aj Homecoming, čo je vlastne na Slovensku tzv. Bažantský ve
čierok. Maturanti, ktorí chceli ísť ďalej na štúdia mali akcie do univerzít. Škola to pre nich vybavovala. Dala im svoj autobus a išla im v ústrety. Na Slovensku máte problém sa ospravedlniť na takúto a
známeho som nevidel, tak som sa jej rukami-nohami spýtal, že či letím sám. A dostal som odpoveď, akú som dostať nechcel - " Yes, you are flying alone." Rozlúčil som sa s ňou a ešte mi dala "Flying ti
kciu. Na Slovensku je zvykom mať stužkovú slávnosť na konci štvrtého ročníka. Nie je to inak ani v Amerike. Prom night je veľmi formálna záležitosť. Každý si pozval partnerku alebo partnera s ktorým sa z
abával celú noc. Na obrázku som s mojou partnerkou Nicole. Ale čo sa mi páčilo bolo to, že to nebola iba akcia ako na Slovensku, že to bolo nejaké posedenie s rodičmi ale škola pre žiakov organizovala c
ez noc "lock-out". Bolo to, že sme museli byť v škole do rána. V škole boli rôzne veci ako napríklad rôzne súťaže v ktorých sa získavali fiktívne peniaze. Zo školy urobili aj kasíno v ktorom sa hralo tak
tiež o fiktívne peniaze, za ktoré si potom mohol žiak kúpiť žetóny do tomboly. V tombole boli ceny, ktoré sa hodili budúcim študentom na univerzitu.
XII. Maturita
Odovzdávanie diplomov sa nerobilo na stužkovej ale bol na to vyhradený iný deň. V Amerike je to veľká záležitosť. Každá škola má svoje farbu respektíve farby. Naša bola Maro
on, čo je taká gaštanová farba. V ten deň sme šli do lokálneho zábavného centra, ktoré bolo veľmi veľké. Obliekli sme si typické oblečenie pre maturantov s ešte typickejšou čiapkou. Maturovanie prebehlo ta
k že riaditeľka volala žiakov po mene a tí po jednom prešli popred všetkých rodičov. Potom pani riaditeľka nám odovzdala diplomy. Keďže výmenný študenti nemohli maturovať, ako nám to sľúbili na začiatku, t
ak sme dostali osvedčenie na základe ktorého môžeme pokračovať v štúdiu na univerzitách a vysokých školách v Amerike. Toto osvedčenie prikladám ku práci v prílohovej časti práce.
XIII. Záver
Tento pobyt bol veľmi prospešný pre každého kto sa ho zúčastnil. Dal mi poznanie toho ako žije iný národ a iná kultúra. Hovorí sa, že Amerika nemá svoju kultúru. Ja si myslí
m opak. Podľa mňa je to zmixovaná kultúra celého sveta a tá tvorí kultúru Ameriky. Však si zoberte, že koľko je typických vecí, ktoré Američania robia a iný národ nie. Ako všetko tak i školský systém má veľa
kladov a záporov. Z toho čo som skúsil môžem tvrdiť, že ten Americký systém školstva je podľa mňa viac flexibilný, viac prispôsobovaní potrebám žiakov než učiteľom, založený na dohodách a pravidlách. Zoberm
e si také známkovanie. Ako som už spomínal vyššie majú 13 známok. Ak sa píše test tak sa urobí bodovým systémom. A podľa počtu percent získaných bodov a stupnicou danou školstvom vypočíta známka. Na konci ro
ka sa urobí aritmetický priemer všetkých percent a taktiež podľa hore uvedený tabuľky dá známka. Takto navrhnutý systém je spravodlivý. Ak náhodou sa stane, že sa žiakovi nepodarí písomka môže si spraviť neja
ký ten "bonus project", za ktorý dostane malé percenta k dobru. Ďalšou velikánskou výhodou je, že ak žiakovi nejde matematika tak ako ostatným tak sa do kurzu vyššej matematiky zapíše až na ďalší rok, keď ma vä
čšie pravdepodobnosti jej pochopenia. Pri prechode zo základnej školy na strednú sa nerobia žiadne vstupné testy ale pokračuje sa automaticky. Ale nie je to také ľahké zase. V prvom ročníku sa robí 9th grade pro
ficiency test, ktorý musia prváci prejsť ináč nemôžu pokračovať do druhého ročníka. Taký istý test je aj vo štvrtok ročníku 12th grade proficiency test a ak ten spravia na "pass" tak sa už nemusia trápiť na matu
ritách. Tí, ktorí toto neprejdú musia maturovať, ale maturity sú "formality". Sú to ľahučké písomky z najhlavnejších predmetov a toto som zase považoval za veľkú "dieru" v systéme, pretože potom maturitu môže ma
ť skoro každý. Ale čo som sa stretol s prípadmi, ktoré robili maturitu, tak sa nechystali na univerzitu ani zďaleka.
Ak by niekedy niekto mal nejakú šancu sa dostať do iného štátu a skúsiť nie čo podobné ako ja veľmi by som mu to odporučil.
XV. Príloha
Štvrťročný výpis z matematiky
Mr. Harty v očiach Márie Ortiz
Woodridge High School Band
Woodridge High School Wrestling Team
Štvrť ročný výpis zo školy
Výpis zo školy na univerzitu
Vysvedčenie
Diplom
Hore
Úvodná stánka 
